Dnes vám prinášame tri fotografie na porovnanie, ktoré zachytávajú kostol a jeho premenu za ostatných 86 rokov.
Prvá písomná zmienka o trebišovskej farnosti pochádza až z roku 1326, keď ju spravoval farár Peter. no farnosť zrejme existovala už dávno pred 14. storočím.
Farský kostol v Trebišove bol zasvätený Panne Márii. Trebišovská farnosť patrila k najväčším a najbohatším farnostiam na Zemplíne.
Rozvoj a história trebišovského kostola je spojená s históriou rádu pavlínov. Keď roku 1500 za generálneho priora pavlínskej rehole zvolili pátra Mikuláša IV., počas jeho spravovania bol založený Kláštor blahoslavenej Panny Márie v Trebišove. Budovať sa začal roku 1502 zo štedrosti hradného pána Imricha Perényiho. V roku 1504 už ako palatín Uhorska vyhotovil pre rehoľu zakladaciu listinu. Kláštoru daroval trebišovský kostol a dediny Olaszi a Sára.
V tejto azda najstaršej budove v meste, ak nepočítame ruiny hradu Parič, je čo obdivovať. Výzdoba interiéru rímskokatolíckeho Kostola Navštívenia blahoslavenej Panny Márie patrí k vrcholným dielam rokokového maliarskeho umenia na Slovensku. V 63 poliach gotickej sieťovej klenby kostolnej svätyne a lode sú vkomponované figurálne výjavy i ornamentálne motívy. Na víťaznom oblúku je alegorické znázornenie Nádeje a Lásky, ale aj kartuša s chronogramom 1777. Maľby vo svätyni znázorňujú osem scén zo života Panny Márie. Táto výzdoba vyplýva zo zasvätenia kostola a z veľkej úcty pavlínov k Matke rádu. Maľby na klenbe kostolnej lode sú venované výjavom zo života sv. Pavla Pustovníka a z dejín rádu pavlínov v Uhorsku. Na západnej stene kostolnej lode je vyobrazený erb pavlínskeho rádu. Autorom rokokových malieb je Ferenc Lieb.
K hodnotným prvkom v interiéri kostola patria epitafy z červeného mramoru a to epitaf kráľovského taverníka Jána Perényiho a epitaf uhorského palatína Imricha Perényiho. Sú pochovaní v krypte pod kostolom. Epitaf Jána Perényiho, ktorý je vyhotovený v gotickom slohu sa výtvarnou hodnotou zaraďuje na jedno z popredných miest stredovekých náhrobných kameňov v Uhorsku a nezaostáva za ním ani epitaf Imricha, ktorý patrí k najvýznamnejším včasnorenesančným dielam na území bývalého Uhorska.
Pôvodne bol v kostole drevený oltár. V roku 1901 na mieste starého oltára postavili nový. Vytvoril ho nemecký sochár Leopold Hild u kamenárskeho majstra v Soproni. Je v neogotickom slohu z loretánskeho bieleho kameňa.
Živelné pohromy neobchádzali ani kostol. Po zemetrasení v roku 1830 popraskali múry kostola. Pri veľkom požiari v meste v roku 1876 úplne zhorela strecha kostola, popadali trámy. Škody spôsobené požiarom dal v roku 1892 opraviť vtedajší patrón kostola gróf Teodor (Tivadár) Andrássy. Pri tejto rekonštrukcii bola nadstavená aj kostolná veža do súčasnej výšky.
V krypte pod kostolnou loďou sú pochovaní Juliána Csáky a jej manžel Peter Szápary, rodičia Etelky Szápary. Etelka Szápary, matka grófa Júliusa Andrássyho, je taktiež pochovaná v krypte kostola.
Vpredu pri oltári sa nachádza aj trónne kreslo, ktoré dal vyhotoviť gróf Július Andrássy pre rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa I., ktorý sa zúčastnil vojenských manévrov konaných na Zemplíne v roku 1887. Cisársky trón neskôr Teodor venoval rímskokatolíckemu kostolu.
Kostol je od roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je v ňom možné obdivovať určite oveľa viac ako je spomenuté v tomto článku. Pri jeho najbližšej návšteve sa v chvíľach rozjímania nechajme vtiahnuť aj do čias našich predkov, ktorí po stáročia tento skvost budovali a zveľaďovali.
Text: Tatiana Vargová
Fotografia: Trebišov na starých fotografiách, Ing. Ladislav Deneš, Okres Trebišov v premenách čias
Foto: Jozef Danko
