Biela sobota

Tretí dňom posvätného veľkonočného trojdnia je Biela sobota. Tá je slávnosťou zmŕtvychvstania Ježiša Krista – Veľkonočnou vigíliou.

Po západe slnka sa všetci členovia rodiny odobrali do kostola, kde sa konala slávnosť veľkonočnej vigílie „Skrišeňe“. V ponímaní veriacich bol tento obrad, začínajúci sa zapálením a posvätením ohňa, znamením návratu svetla, stelesneného vzkriesením Ježiša Krista.

Ráno i predpoludnie Bielej soboty sa dalo využiť na menšie práce, ktoré sa však museli dokončiť do obeda, kedy sa na kostolných vežiach rozväzovali zvony. Na východnom Slovensku sa v tradičnom vidieckom prostredí zachovával dávny zvyk, podľa ktorého si dedinčania pri prvom sobotňajšom zvonení utekali rýchlo umyť tvár k potoku, aby boli po celý rok zdraví a bystrí. Tento zvyk poukazuje na to, že aj v tento deň sa vode pripisovala magická ozdravujúca moc.

Šikovné gazdinky si počas dňa pripravili všetko potrebné na varenie a pečenie tradičných veľkonočných obradových jedál. Na východnom Slovensku nesmela na stole chýbať sladká či slaná „hrudka“, „syrec“, soľ, maslo, varená šunka, klobásky, chren, cvikla, varené vajíčka a pečený biely sladký koláč z kysnutého cesta známy ako „paska“. Tieto pochutiny následne uložili do prúteného košíka „košara“. Každá gazdinka si dala záležať na tom, aby jej košík bol každý rok prikrytý novým krásne vyšívaným obrúskom „chľebovkou“.

Vo filiálnych cerkvách sa obrad posväcovania jedál konal v podvečer Bielej soboty, zatiaľ čo vo farských kostoloch až v nedeľu ráno.