Sviatok Hromnice
„Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita i pšenice.“
Slávenie sviatku Hromníc pripadá na 2. februára. Jeho počiatky siahajú až do roku
494, keď rímsky pápež Gelasius I. v snahe odstrániť u Rimanov silno zakorenení pohanský zvyk „luperkálii“, učinil rozhodnutie, nahradiť ho sprievodmi s horiacimi sviecami okolo kostolov. Na konci 5. storočia bol tak cirkvou zavedený sviatok Očisťovanie Panny Márie. V 11. storočí k tomu pribudlo aj posväcovanie sviečok, ktoré sa v ľudovom prostredí nazývali „hromničky“ alebo „hromňični svički“.
Posvätené sviečky – hromničky sa využívali ako ochranný prostriedok na odvrátenie nešťastia počas veľkých búrok a silného hromobitia. Ich zapálenie a modlitba mali zabezpečiť, aby do príbytku rodiny neudrel blesk. Zapaľovala sa pri ťažko umierajúcom, pričom mu mala uľahčiť cestu na druhý svet. Pôvodne sa využívali taktiež pri vyháňaní zlých duchov.
Hromničky si našli uplatnenie aj v oblasti ľudového liečiteľstva. Verilo sa, že pomáhajú proti bolesti hrdla.
Na prelome zimy a jari v období Hromníc sa vytváral priestor na praktizovanie agrárnej mágie. Tá súvisela s predpovedaním počasia a snahou zabezpečiť čo najlepšiu nadchádzajúcu úrodu. V tomto období sa vykonávali zvyky zamerané na rast technických plodín. Gazdinky v tento deň varievali dlhé rezance a šúľance, aby sa im vydaril ľan i konope.
Text: Mgr. Simona Radová