Začiatok obdobia žatevných prác sa vo vidieckom prostredí tradične spájalo so sviatkom sv. Jakuba, ktorý pripadá na 25. júl. V minulosti sa verilo, že so sv. Jakubom odchádza pravé leto, ktoré malo vystriedať babie s mierne chladnejším počasím, čo u ľudí evokovalo, že nastal čas pustiť sa do poľnohospodárskych prác.
V tradičnom vidieckom prostredí sa zvyklo sv. Jakuba vyzvať, nech zabezpečí dobré počasie, aby gazdovia mohli pomaly začať zbierať plody ich ťažkej práce. S jeho menom sa taktiež spájali aj pranostiky – „Jakub ovocie posväcuje – čo ponechá, to dozreje.“ Okrem toho sa v tento deň venovala pozornosť aj cesnaku. V niektorých oblastiach Slovenska sa verilo, že cesnak treba na sv. Jakuba vybrať zo zeme, inak by sa mohol začať do zeme ťahať. Po jeho vybratí si ho gazdinky vo zväzkoch po 15-20 kusov či už na plote alebo v zásype dobre presušili. Po vysušení ich začali splietať do vrkôčikov, a keď mali prácu hotovú, uskladnili ich všetky do komory.
Cesnak sa vo veľkom používal v ľudovom liečiteľstve na potlačenie alebo odstránenie chorôb, ktoré trápili vidiečanov, či už to bolo prechladnutie, bolesť uší, zubov alebo silné opuchy.
Z poverových predstáv sa dozvedáme, že cesnak ako taký mal silné postavenie aj medzi magickými ochrannými prostriedkami chrániacimi pred démonickými silami ako napríklad strigami. Nakoniec sa stal neodlúčiteľnou súčasťou výročných sviatkov.
Text : Mgr. Simona Radová