Sviatok sv. Juraja

„Keď na Ďura hrmí, úrodný rok beží.“

Sviatok sv. Juraja pripadá na 24. apríl. V dávnej minulosti naši predkovia považovali

tento deň za predel medzi obdobiami zimy a leta. Zaužívané obyčaje spájajúce sa so sviatkom

sv. Juraja patrili k poslednej skupine jarných zvykov.

S končiacim sa aprílom boli poľnohospodárske práce v plnom prúde. V snahe

zabezpečiť si dobrú úrodu a jej ochranu sa vykonávali rozličné úkony agrárnej, hospodárskej

mágie, ktoré mali zaistiť ochranu hospodárstva, dobytka a plodín pred škodiacimi

nadprirodzenými silami v ľudovom ponímaní pred škodiacimi bosorkami.

Na poliach sa využívala mágia podobnosti. Najvyššie dievky sa na roli pováľali po

oziminách, aby tie vyrástli vysoké a silné. Bolo však potrebné, aby si pri tom dávali veľký

pozor, keďže ako sa voľakedy hovorilo „na Juraja zem sa otvára“. Všetko, čo v nej

prezimovalo pomaličky vychádzalo za svetlom a teplom. Prosperitu úrodnosti roka

predznačovalo aj počasie. Ak pred sviatkom sv. Juraja hrmelo, verilo sa, že rok bude pre

úrodu nepriaznivý.

Súčasťou tohto dňa bola aj ľúbostná mágia. Dievky súce na vydaj, si z kvetov plietli

venčeky, ktoré potom tajne vyhadzovali na vetvičky stromu v dvore svojho milého. Ak sa im

to podarilo a venček ostal na strome, mala byť svadba.

Text: Mgr. Simona Radová