V tradičnom ľudovom prostredí bol najvhodnejším dňom na siatie ľanu a konopí, práve sviatok sv. Žofie. Tradovalo sa, že ľan a konope vysiate v tento deň mali mať také husté vlásky ako mala Žofia.
Tieto technické plodiny mali v tradičnej textilnej výrobe významné miesto. Po ich spracovaním do podoby plátna sa všestranne využívali pri výrobe odevov a ich súčastí pre mužov a ženy, ako aj detí. Okrem toho sa z ich semien lisovaním vyrábal olej, ktorý sa počas pôstov často pridával do jedál namiesto živočíšnych tukov.
Podľa poverových predstáv na dosiahnutie dobrej úrody, kvalitného ľanu a konopí sa na vidieku realizovali rôzne magické úkony. Bolo zvykom, že pri siatí, sa k semenu uložili zvyšky sväteniny, napríklad omrvinky zhrnuté zo veľkonočného stola či škrupinky z posvätených vajíčok, ktoré sa odložili aj na tento účel. Často sa pridávali aj posvätené bahniatka, ktoré mali zaistiť plodnosť a ochranu plodín pred nepriaznivým počasím. Vravievalo sa, že na Žofiu treba dlhé rezanky uvariť, aby aj ľan a konope narástli také dlhé.
Text : Mgr. Simona Radová