V roku 1963 prijala Rada ONV v Trebišove uznesenie č. 1262 o vytvorení múzea

Prvá myšlienka vytvorenia vlastivedného múzea v trebišovskom okrese sa zrodila v roku 1949, pričom sídlom novovzniknutého múzea mal byť slávny rákocziovský kaštieľ v Borši. 20. decembra 1963 prijala Rada ONV v Trebišove uznesenie č. 1262 o vytvorení múzea ako strediska vlastivednej práce v trebišovskom okrese. Novozriadené múzeum sídlilo v priestoroch Osvetového domu v Trebišove a kvôli nedostatku priestorovej základne nemalo zbierkový fond ani možnosť systematickejšej činnosti. Pre činnosť múzea v Trebišove nevznikla primeraná priestorová ani odborná základňa.

Zmenu v tomto ohľade sa pokúsil vykonať zanietený učiteľ dejepisu Štefan Korčmároš, ktorý viedol vlastivedný krúžok na Základnej škole v Sečovciach (dnes Obchodná ulica). Počas nasledujúcich 15-tich rokov sa múzeum orientovalo na skromnú dokumentáciu regiónu a venovalo sa vydávaniu materiálov k výročiam historických udalostí v okrese. Bez depozitárnych a expozičných priestorov sa múzeum nedokázalo prezentovať žiadnou výstavnou činnosťou.

Rada Východoslovenského KNV v Košiciach v roku 1980 sa rozhodla vybudovať v Trebišove špecializovanú expozíciu histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku. V roku 1982 sa múzeum presťahovalo do budovy bývalej grófskej koniarne, kde boli zriadené kancelárie zamestnancov, štyri depozitáre, konzervátorská dielňa, knižnica a fotokomora. V tom čase sa podnikli kroky, aby bol pre účely múzea nadobudnutý bývalý andrássyovský kaštieľ, v ktorom do roku 1978 sídlila nemocnica. V roku 1982 sa začalo so stavebnou rekonštrukciou kaštieľa. Zamestnanci sa venovali najmä akvizičnej činnosti – nadobúdaniu poľnohospodárskych strojov a mechanizmov - parných oračiek, mláťačiek, čističiek obilia, ktoré boli čistené a konzervované na budúce expozičné využitie.

Začiatkom roka 1983 boli vytvorené aj prvé výstavy múzea: Technológia spracovania priadnych rastlín a Kľúč od brány dávnoveku, ktoré boli výsledkom vlastnej bádateľskej a akvizičnej činnosti.

V exteriérovej časti poľnohospodárskej expozície boli verejnosti v roku 1984 prezentované konzervované parné oracie súpravy anglických firiem FOWLER a TAUFER z Leedsu. Prvá zahraničná výstava v histórii múzea bola sprístupnená 1. decembra 1984, kde svoju umeleckú tvorbu prezentovali umelci zo Zakarpatskej Ukrajiny. V priebehu nasledujúcich rokov pripravovali vtedajší zamestnanci múzea ďalšie zaujímavé expozície: Vývoj mlatby, Účel a krása v ľudovej keramickej a textilnej výrobe, či expozíciu najnovších dejín. Vtedajší archeológ múzea PhDr. Ján Chovanec, PhD. uskutočnil záchranný výskum na trase plynovodu (Zemplínske Hradište) a v Somotore. Postupne sa dopĺňali expozície v exteriérovej časti areálu múzea expozíciami historických traktorov či stabilných spaľovacích motorov. Jednou z najúspešnejších aktivít múzea je každoročná výstava veľkonočných kraslíc. Medzníkom vo výstavnej činnosti bola realizácia expozície Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo, expozícia Tradičných remesiel južného Zemplína či Ľudového odevu južného Zemplína.