Volosko, Opatija (Chorvátsko)

V dňoch 11. až 14. apríla 2024 sme navštívili Volosko v chorvátskej Opatiji – rybársku dedinku neďaleko mesta Rijeka. Malebná obec je zasadená do utešeného prostredia typického chorvátskeho pobrežia, lemovaného nízkymi skalnatými kopcami, olivovými hájmi a neveľkými mestečkami. Obec nesie známky rakúskeho architektonického vplyvu, nakoľko patrila k rakúskej časti Habsburskej monarchie – známa bola pod menom Volosca.

Je spojená s úmrtím bývalého majiteľa trebišovského kaštieľa – grófa Júliusa Andrássyho. Už počas výkonu funkcie ministra zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska bol gróf vážne chorý. Po zhoršení zdravotného stavu sa v roku 1879 vzdal tejto dôležitej funkcie a s rodinou sa presťahoval – podľa vlastných slov – do svojho obľúbeného kaštieľa v Trebišove. Naďalej sa však aktívne zaujímal o politiku a zapájal sa do politického diania aj ako radca cisára Františka Jozefa I. Koncom roka 1889 sa zdravotný stav grófa natoľko zhoršil, že lekári odporučili zmenu podnebia. Na odporúčanie lekárov sa rodina s ťažko chorým grófom presunula na pobrežie Jadranského mora.

Grófova vnučka – Katinka Andrássy – si na posledné dni svojho starého otca vo svojich pamätiach spomína nasledovne:

„Keď môj starý otec ležal vo Voloske, malej jadranskej rybárskej dedinke pri Abázii, na smrteľnej posteli mu kráľovná Alžbeta poslala do daru zlaté hodinky. Vždy sa mi videlo, že to nebol najtaktnejší dar pre umierajúceho.“

Gróf Andrássy zomrel 18. februára 1890, pričom jeho smrť hlboko zasiahla manželku Katinku a jeho deti Tivadara, Ilonu a Gyulu. Rakva s grófovými pozostatkami bola prevezená do Budapešti, kde sa 21. februára so svojím niekdajším priateľom a radcom prišiel rozlúčiť cisár František Jozef I. a cisárovná Alžbeta, ktorá mu na rakvu položila krásny strieborný veniec a konvalinky. Cisárovná navštívila grófku Katinku, aby jej kondolovala. Grófka cisárovnú ubezpečila o svojej vernosti, oddanosti a láske a prosila cisárovnú, aby sa na ňu a jej synov spoľahla v každej situácii.

Cisárovná Alžbeta sa svojej dcére Márii Valérii po jeho smrti zdôverila: 

„Zomrel mi posledný a jediný priateľ… Až teraz viem, čo som v Andrássym mala. Po prvý raz sa cítim celkom opustená, bez akéhokoľvek poradcu a priateľa. Andrássyho duch nebude prebývať ani v jeho synoch, ani v nikom inom.“

V súčasnosti je vila v súkromnom vlastníctve a nie je voľne prístupná pre návštevníkov. Na ohradenom pozemku sa nachádza pamätná tabuľa, pripomínajúca smrť grófa Andrássyho. Je viditeľná z takmer celého pobrežia patriaceho k Volosku, aj keď ide o pomerne nenápadnú budovu.