Pri rekonštrukcii, ktorá prebiehala v rokoch 2015 až 2016 sa nám odkryli niektoré fakty o výstavbe kaštieľa a jazdiarne.
Do rúk sa nám dostali tehly, na ktorých sú jasne čitateľné písmená. Na jednej sú písmená J a P a na druhej E a T. Odkiaľ pochádzajú? Z ktorého obdobia?
Okrem iných technologických výdobytkov priniesli na naše územie Rimania v období antiky aj technológiu výroby tehál.
V stredoveku sa ako stavebný materiál na scénu znovu dostáva tehla. Využíva sa najmä pri stavbe sakrálnej architektúry. Výroba sa realizovala priamo na zarovnanom teréne, kde sa tehly formovali vtláčaním tehliarskej zmesi do drevených foriem položených na zemi. Najväčší rozmach tehliarstva na Slovensku nastal v 14. a 15. storočí. Najstaršie písomne zmienky o tehliarskej výrobe nachádzame v Bardejove, Bratislave a Košiciach.
So značkovaním tehál sa stretávame od polovice 16. storočia až do polovice 20. storočia. Za približne 500 rokov sa na území dnešného Slovenka použilo približne tri tisíc tehliarskych značiek a v celom Uhorsku sa vyprodukovalo niekoľko sto miliónov tehál. Tieto tehliarske značky okrem iného slúžili aj ako ochrana v prípade potreby zistenia výrobcu kazových výrobkov. Značky sa skladali z písmen a číslic. Kým písmená znamenali väčšinou iniciály mena alebo mesta, číslice predstavovali dátum výstavby danej budovy.
A tu sa dostávame už k samotným značkám na tehlách. Písmená na tehlách nás zaviedli do Košíc, kde v roku 1878 založil tehelňu Peter Jakab. Odtiaľ iniciály na prvej tehle JP (obrázok 1). Peter Jakab postupne zjednotil menšie košické tehelne do jedného veľkého podniku. Prakticky všetky tehly z tohto obdobia nesú značku ET (obrázok 2), čo je skratkou maďarského pomenovania pre Zjednotené tehelne – Egyesült téglagyár. No používali sa ďalej aj značky JP a JA.
Vráťme sa však k samotnej osobe majiteľa už spomenutej tehelne Petrovi Jakabovi. Peter Jakab najstarší z rodu, položil základy rodinnej firmy v roku 1860. Jeho parná tehelňa a obchod so stavebným materiálom patrili k najvyhľadávanejším v širokom okolí. Na krajinskej výstave v Budapešti v roku 1885 získal za expozíciu, ktorou prezentoval výsledky svojho úsilia, zlatú medailu. Nie je na škodu spomenúť niekoľko dobre známych budov v Košiciach, ktoré postavila práve stavebná firma rodiny Jakabovcov.
Určite mnohí z vás poznajú Jakabov palác. Túto budovu pre seba navrhol sám staviteľ, ktorý je autorom mnohých eklektických budov. Stavba bola dokončená v roku 1899. Ďalšími notoricky známymi stavbami Košíc, na ktorých realizácii sa podieľal aj Peter Jakab alebo jeho synovia sú Hotel Schalkház, na mieste, ktorého teraz stojí budova, v ktorej sídli Hotel Doubletree by Hilton /niekdajší Hotel Slovan/, múzeum, divadlo, rekonštrukcia Dómu sv. Alžbety a v neposlednom rade aj Andrássyovsky palác.
Andrássyho palác stojí na mieste, kde v stredoveku stáli tri menšie meštianske domy. V 18. storočí ich barokovo prestavali a bývali v nich smerom od severu k juhu rodiny Jabroczkých, Klotzkových a Pálfalvyovcov. Začiatkom 19. storočia sa najsevernejší dom stal majetkom Štefana Andrássyho. Niektoré zdroje uvádzajú práve tento dom ako rodisko Júliusa Andrássyho, ktorý sa narodil roku 1823, ale niektoré sa prikláňajú k Vlachovu ako miestu jeho narodenia. S určitosťou vieme povedať, že pokrstený bol 8. marca 1823 v Dóme sv. Alžbety. V roku 1898 všetky tri domy zbúrali a začala sa výstavba nového Adrássyho paláca, ktorý naprojektoval budapeštiansky architekt Viktor Cziegler v neobarokovom slohu. V prízemí paláca bola luxusná kaviareň s biliardovými stolmi. V roku 1906 tu chceli dokonca zriadiť hotel, ale tento nápad bol zamietnutý. Kaviareň tu ostala až do konce druhej svetovej vojny. Budova je národnou kultúrnou pamiatkou.
Zrejme aj táto budova je postavená z tehál pochádzajúcich z tehelne Petra Jakaba. A keďže sa tieto tehly našli aj v kaštieli a jazdiarni, zrejme v tomto období dochádza k určitým stavebným úpravám na týchto objektoch. Koncom 19. storočia až do roku 1905, do svojej smrti, bol majiteľom trebišovského kaštieľa Teodor Andássy a odhliadnuc od faktov zostáva len na fantázii čitateľa aké väzby boli medzi vtedajšou smotánkou Košíc a Andássyovcami.
Text: Tatiana Vargová
Foto: Jozef Danko
