„Trebišov to valal, okruhly jak taľar…“ spieva sa v ľudovej piesni, ale Trebišovčania vedia, že Trebišov je skôr dlhý ako okrúhly. Hlavná ulica M. R. Štefánika má približne 3,6 km (od čerpacej stanice Slovnaft po nadjazd). Dozvedáme sa to aj z historických materiálov, že v roku 1929 bola vtedajšia Hlavná ulica dlhá 4 km a po oboch stranách stáli jednoduché roľnícke domčeky, ktoré striedali domy obchodníkov aj remeselníkov. K obci patrilo ešte sedem majerov, ktoré boli vzdialené 8 km od Trebišova.

Na mape II. vojenského mapovania Uhorska z roku 1826 vidíme, že hlavnú ulicu lemovali domy. Dominantnými sú kaštieľ a oba kostoly.

Ulica bola dostatočné široká, ale jej povrch odzrkadľoval príslušné ročné obdobie a s tým súvisiace počasie. Za daždivého počasia to bolo blato v lete zase veľká prašnosť. V roku 1909 na čiastočne odstránenie veľkého blata bola vysypaná ulica kameňom a to horná časť od gréckokatolíckeho kostola po „Starú faru“ (pravdepodobne po horný kruhový objazd) a dolná časť od domu Jozefa Danka, bývalého richtára, (stál oproti gréckokatolíckemu kostolu) až po „Potravné družstvo“ (bolo umiestnené na dolnom konci v miestach oproti Tescu).

V roku 1913 sa už začalo s budovaním betónových chodníkov. Pri tejto príležitosti bol vydaný obecným úradom príkaz, aby boli do 15 dní od vydania príkazu zarovnané všetky ploty, ktoré vyčnievali až na cestu a takisto zasypané studne, ktoré boli pred domami, aby neprekážali budovaniu chodníkov.

Elektrické pouličné lampy osvetlili Hlavnú ulicu 1. decembra 1922. O päť rokov neskôr sa plánovala štátna hradská cesta, ktorá mala prechádzať cez Trebišov a obyvateľom dávala príležitosť, vydláždenia ulice.

S rozvojom vtedy už okresného mesta (Trebišov sa stal okresným mestom 1.7.1928) v období medzi svetovými vojnami sa zároveň upriamovala pozornosť aj na skrášľovanie a úpravu Hlavnej ulice. Pomerne veľké úpravy boli spojené s osadením sochy M. R. Štefánika a s vytvorením malého parčíka v strede Hlavnej ulice. Táto socha bola slávnostne odhalená v roku 1939. V roku 1938 bola Hlavná ulica vydláždená od železničnej stanice až po okresný úrad. Počítalo sa s vydláždeným celej ulice v dĺžke 4 km a šírke 6,6 m. Toto vydláždenie však aj tak nezabránilo veľkej prašnosti hlavne v letných mesiacoch.

S prašnosťou obec zápasila aj v štyridsiatych rokoch 20. storočia a preto v roku 1949 podala dopyt na nákup kropiaceho a zametacieho zariadenie od vtedajšej firmy ČESKOSLOVENSKÁ KOLBEN-DANEK. Tejto požiadavke však bolo vyhovené až o pár rokov neskôr.

Skôr narodení Trebišovčania si iste ešte pamätajú hlavnú ulicu vydláždenú tzv. mačacími hlavami, ktoré v sedemdesiatych rokoch minulého storočia už nahradila asfaltová cesta.

A na záver ešte spomeniem aké pomenovania terajšia Ulica M. R. Štefánika mala v minulosti.

Okrem názvu Hlavná ulica, ktorý bežné používame dodnes sa krátku dobu počas trvania Slovenského štátu (1939-1945), spomína aj ako Hlinkova ulica. Po skončení 2. svetovej vojny bola rozdelená na Štefánikovu a Stalinovu. V roku 1948 bola celá premenovaná na Ulicu Maršala Stalina. Neskôr si ju už mnohí pamätáme ako ulicu Sovietskej armády. A dnes je ulicou M. R. Štefánika.

A na záver prinášame niekoľko fotografií na porovnanie ako vyzerala „naša hlavná“ včera a dnes.

Text: Tatiana Vargová

Foto: Jozef Danko

Fotografie: Trebišov na starých fotografiách