Dnes vám prinášame na porovnanie fotografie zrúcaniny hradu Parič ako sa zmenila za viac ako tri desaťročia.
Hrady sa budovali hlavne v staroveku a stredoveku a mali obranný charakter alebo slúžili ako útočisko. Podľa polohy v teréne poznáme hrady výšinné alebo nížinné hrady, ktoré boli chránené vodnými plochami či priekopami.
Na Slovensku prevládajú hrady výšinné. Náš hrad Parič patril medzi nížinné hrady. Na Slovenku je jedinečnou kultúrnou pamiatkou mimoriadnej hodnoty. Je to jediný stredoveký hrad postavený z tehál. Dnes je z neho už len ruina, ale kedysi bol reprezentatívnym sídlom šľachty. Bol trojposchodový, dominovala mu štvoruholníková vstupná veža a hrad postupne získaval vysoké opevnenia ukončené cimburím a ochodzou.
V čase prvých písomných zmienok, teda koncom 13. storočia bol majiteľom Trebišova a hradu šľachtic Andronik, syn Jána z Trebišova, Andronikovmu synovi Ladislavovi za účasť v šarvátke, pri ktorej zmrzačil zemana Vavrinca Ormoša, kráľ majetok zhabal a v roku 1319 daroval hrad a panstvo Trebišov Filipovi Drugetovi. Drugetovci boli šľachtickým rodom francúzsko-neapolského pôvodu. Do Uhorska prišli v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou. Samotné panstvo Trebišov vtedy Drugetovci vlastnili len niekoľko desaťročí, pretože na základe neznámej dohody ho vrátili naspäť kráľovi. Ľudovít I. Trebišov daroval manželke Márii. Jej dcéra kráľovná Mária s manželom Žigmundom Luxemburským ho darovali v roku 1387 za vojenské zásluhy Petrovi, synovi Štefana z Perína.
Šľachtická rodina Perényiovcov patrila k najbohatším a najvplyvnejším rodom v Uhorsku. Vlastnili obrovské majetky na východnom Slovensku, severovýchodnom Maďarsku a na dnešnej Ukrajine. Ako majitelia hradu sa tam často zdržiavali a v 16. storočí sa stal ich hlavným sídlom. Perényiovci potom zostali vlastníkmi panstva až do vymretia tejto vetvy rodu, keď bezdetný Gabriel Perényi zomrel. Podľa dohody z roku 1563 panstvo Trebišov prešlo na potomkov jeho sestry Alžbety, vydatej za Františka Drugeta a tak sa Drugetovci stali opätovne na 117 rokov majiteľmi panstva a hradu.
Keďže bol dlhodobým sídlom šľachty jeho steny boli svedkami rôznych udalosti v spleti dejín, či už všedných, radostných alebo tragických. Pripomeňme si aspoň niektoré.
V roku 1458 tu zasadali uhorskí zemania, aby sa poradili o zlikvidovaní bratríkov, ktorí boli pánmi východného Slovenska takmer dvadsať rokov.
Po bitke pri Moháči (1526), keď veľká časť Uhorska padla do rúk Turkom stal sa tento hrad zhromaždišťom uhorského snemu, ktorý sa zišiel aby urobil potrebné opatrenia na záchranu Uhorska.
Roku 1582 je zaznamenaný prípad Štefana Drugeta, ktorý napadol svojho brata Juraja kvôli majetku.
Druhá dráma sa odohrala o 13 rokov neskôr, keď František Druget dal z okna vyhodiť nápadníka svojej manželky Tussayho.
Na začiatku 17. storočia bol zasa Juraj Druget obvinený z napadnutia kúrie, násilnosti a škody napáchané hlavne voči Petrovi Zokolimu a Šimonovi Bánocimu a bol odsúdený na smrť a stratu majetkov. Rozsudok však nebol vykonaný a v roku 1613 dostal svoj majetok späť.
Hrad v roku 1620 obsadil Gabriel Bethlen a daroval ho svojmu generálovi Jurajovi Széchymu, no už o 35 rokov neskôr znovu vlastnili hrad Drugetovci. Hrad často menil svojich majiteľov. Posledného majiteľa Žigmunda Drugeta dal popraviť Imrich Thököly a pri odchode hrad vyhodil do povetria. Bolo to v roku 1686. A tu končí história hradu Parič ako sídla šľachty.
Dnes sa k nebu týči už len jeden jediný múr, ale pri troške fantázii a predstavivosti sa môžeme pri návšteve tohto mieste preniesť o niekoľko storočí späť.
Text: Tatiana Vargová
Foto: Jozef Danko
Fotografia: Ing. Ladislav Deneš, Okres Trebišov v premenách čias
