Kvetná nedeľa

„Ľud vítal Krista palmovými
a olivovými vetvičkami, keď na osliatku slávnostne vstupoval do
Jeruzalema.“

            V cirkevnom kalendári nesie posledná nedeľa pred Veľkou nocou pomenovanie „Nedeľa utrpenia Pána“, no
v povedomí ľudu je známejšia ako „Kvetná
nedeľa“. Jej názov je odvodený od zvykov súvisiacich so zelenými
ratolesťami, ktoré sa na Kvetnú nedeľu tradične posväcovali a stále
posväcujú v kostoloch.

V našich končinách sa používali rozkvitnuté ratolesti vŕby označované ako „bahniatka“, „birki“.
Posvätené bahniatka sa za cesty domov z kostola narýchlo spočítali,
pretože sa verilo, že koľko mali pupencov na vetvičkách, toľko sa im malo vyliahnuť
kuriatok. Doma si ich následne zastokli za „mašterňicu“
– hlavnú hradu ako preventívny prostriedok zabezpečujúci ochranu príbytku
a hospodárstva pred ohňom. Prípadne sa dávali aj za kríže do kultového
kútika sedliackej izby, kde si rodina ukladala posvätené premety.

Svoje využitie našli aj v tradičnom ľudovom liečiteľstve ako ochranu pred bolesťami hrdla či
pri chorobách zraku. Vieru v ich magickú silu dokazuje ich používanie pri
sňatí urieknutia z človeka. Bahniatkami sa okiadzali aj vemená kráv po otelení,
aby sa zabránilo bosorkám, odoberať im mlieko.

Gazdinky zvykli na Kvetnú nedeľu pripraviť dlhé rezance
s makom, aby aj klásky na obilí narástli dlhé a konope vrástlo
vysoké.

Text: Mgr. Simona Radová