Sviatok sv. Jozefa

„Na Jozefa mráz bude ovos dobre rásť.“

Začiatok poľnohospodárskych prác predurčoval sviatok sv. Jozefa. Jeho príchod už nedočkavo vyčkávali gazdovia i gazdinky. Všetko bolo pripravené na spustenie každoročných prác – oranie i sadenie. No vyoranie prvej brázdy nezáviselo od odhodlania a pripravenosti roľníkov, ale od počasia. Siatie sa mohlo spustiť až vtedy, keď bola pôda dobre preschnutá.

Potom ako sa gazda za priaznivého počasia vydal so svojim záprahom na pole orať, vykonal podľa miestnych zvyklostí zaužívaný rituál. Ten zvyčajne pozostával z modlitby, prežehnania sa a pokropenia pôdy, ako aj zvierat svätenou trojkráľovou vodou. Posvätené bolo aj obilie.

Zatiaľ čo gazda trávil deň prácou na poli, gazdinka šikovne spracovala cesto, z ktorého potom pripravila dlhé šúľance. Ich dĺžka mala symbolizovať dĺžku klasov obilia. K dňu sv. Jozefa, ako aj k samotnému mesiacu marec, sa viazali rôzne pranostiky. „Ak je na Jozefa pekne, bude úrodný rok, ak je mráz, bude veľa ovocia.“ , „Keď chceš mať zemiaky skoro v hrnci, zasaď ich v marci.“