Sviatok sv. Vavrinca

„Keď je na Vavrinca pekná, teplá chvíľa, nastane i jeseň sedliakovi milá.“

Sviatok sv. Vavrinca slávime 10. augusta. Podľa dochovanej legendy sa Vavrinec odmietal vzdať kresťanskej viery, a preto bol umučený. „Vojaci rozložili oheň, z Vavrinca zvliekli šaty a priviazali ho na železný rošt. Podeň potom podložili žeravé uhlie a pomaly ho pálili.“

Zrejme aj pre spôsob akým bol ukončený život sv. Vavrinca, sa jeho meno vzývalo na pomoc pri liečení menších či väčších popálenín, ktoré neboli v dennom živote vidieckeho obyvateľstva ojedinelé. V ľudovom liečiteľstve sa často využívalo spojenie praktických skúseností s iracionálnymi predstavami. Liečivé masti z bylín, ktoré sa zbierali na určitých miestach v konkrétnom ročnom období a časovom rámci, napríklad pri svitaní alebo po západe slnka, v presvedčení, že sa tým zabezpečí ich zvýšená magická moc spojením so slovnou formulkou vzývajúcou svätca, malo dopomôcť k rýchlejšiemu zaceleniu rán. Na zmiernenie bolesti menších rán, spálenín a pľuzgierov z popálení sa používala aj domáca sladká smotana.   

Dedinčania sa niekedy na sv. Vavrinca obracali aj so žiadosťou o ochranu ich príbytkov pred požiarom.

 Oheň síce predstavoval v tradičnom prostredí  symbol čistoty a obnovy života, pričom sa mu dokonca prejavovala aj istá dávka úcty, príkladom čoho môžu byť zákazy pľuť či močiť do ohňa, no tento silný zdroj svetelnej i tepelnej energie dokázal aj veľmi uškodiť a spôsobiť škody nielen na príbytkoch, ale predovšetkým straty na životoch. 

Text : Mgr. Simona Radová