V poradí druhým dňom posvätného trojdnia je Veľký piatok. Rímskokatolícki, gréckokatolícki a pravoslávni veriaci mali v tento deň nastolený prísny pôst, ktorý sa s určitými obmenami dodržiava dodnes.

Vzhľadom na to, že Veľký piatok bol pripomienkou ukrižovania Ježiša Krista na kríži, sa v minulosti prikladal veľkopiatkovému pôstu obzvlášť značný význam. Veriaci boli pripravení v tento kajúcnosťou naplnený deň, zrieknuť sa takmer všetkej potravy. Konzumovali v striedmosti len pôstne jedlo v podobe chleba a vody, prípadne čaju.

Najdôležitejším sviatkom roka je pre evanjelikov augsburského vyznania práve Veľký piatok. Veriaci sa stretávali na slávnostných pašiových službách Božích so spoveďou a s Večerou Pána.

Zvyky vykonávané na Veľký piatok nadväzovali na rozličné praktiky prepojené s magickými úkonmi, ktoré mali priniesť ozdravujúce účinky. Podobne ako na Zelený štvrtok sa v niektorých regiónoch dodržiavala tradícia očistného umývania sa v tečúcej vode. Mladé dievky verili, že si takto zabezpečia pretrvanie ich krásy a sviežosť ich pokožky po celý rok. Pre dosiahnutie žiadúcich účinkov bolo však potrebné dodržať časový úsek, a to skoro ráno pred východom slnka. Voda mala blahodarné účinky aj na dobytok, a tak mládenci brodili kone v potoku, aby boli zdravé a mocné.

V predstavách tradičného vidieckeho obyvateľstva sa Veľký piatok spájal so zákazom „hýbať zemou“. Pri porušení toho zákazu hrozilo, že si na seba privolajú trest v podobe neúrody. Ďalšími zakázanými činnosťami bolo šitie, pratie a pradenie. Zároveň sa nesmelo nič požičiavať, aby požičanú vec nezískali bosorky, ktoré by ich mohli použiť ako nástroj na škodenie.

Text: Mgr. Simona Radová