Aj členovia trebišovskej vetvy rodu Andrássy mali niekoľko rodinných tradícií, ktoré neoblomne dodržiavali a lipli na nich. Jednou z nich bolo, že sa prvého novembra na sviatok Všetkých svätých odobrali na miesto posledného odpočinku ich milovaných zosnulých. Zahalený do tmy sa s lampášmi osvetľujúcimi ich cestu a vencami kvetov, pomalým krokom vydali k rodinnej hrobke – mauzóleu, kde odpočívali gróf Július Andrássy po boku svojej manželky grófky Katinky Kendeffy. Na čele sprievodu stál najstarší syn Teodor s manželkou  Eleonórou a za nimi kráčali ich štyri dcéry. Ako vo svojich memoároch spomína vnučka grófa Andrássyho Katinka „Svetlo lampášov vrhalo okrúhle svetlé škvrny na chodník, hrubo pokrytý jesenným lístím. Milovala som tento obrad, každoročne som naň  čakala ako na mimoriadny zážitok.“

Aj členovia trebišovskej vetvy rodu Andrássy mali niekoľko rodinných tradícií, ktoré neoblomne dodržiavali a lipli na nich. Jednou z nich bolo, že sa prvého novembra na sviatok Všetkých svätých odobrali na miesto posledného odpočinku ich milovaných zosnulých. Zahalený do tmy sa s lampášmi osvetľujúcimi ich cestu a vencami kvetov, pomalým krokom vydali k rodinnej hrobke – mauzóleu, kde odpočívali gróf Július Andrássy po boku svojej manželky grófky Katinky Kendeffy. Na čele sprievodu stál najstarší syn Teodor s manželkou  Eleonórou a za nimi kráčali ich štyri dcéry. Ako vo svojich memoároch spomína vnučka grófa Andrássyho Katinka „Svetlo lampášov vrhalo okrúhle svetlé škvrny na chodník, hrubo pokrytý jesenným lístím. Milovala som tento obrad, každoročne som naň  čakala ako na mimoriadny zážitok.“

Text: Mgr. Simona Radová